🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰🇸🇰
Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Je nepopierateľným faktom, že učenie sa cudzích jazykov a ich aktívna znalosť je devízou každého človeka. Avšak, bez ohľadu na to, koľko jazykov človek ovláda, len jeden bude vždy výnimočný. Materinská, rodná reč, slovenčina, materčina.... tou sa nám prihovorila matka, keď sme prišli na svet.
So žiakmi v V.A sme sa na viacerých hodinách pozreli na našu materčinu inou optikou, vodítkom nám bola opäť osobnosť Ondreja Cabana. Na úvodnej hodine sme si pripomenuli historické súvislosti zo života našich predkov za čias Uhorska a neradostné postavenie Slovákov a slovenčiny. Na konkrétne miesto – a to rovno do historických Komjatíc 19. stor., nás následne vtiahol film z produkcie RTVS Hviezda prvej veľkosti o Ondrejovi Cabanovi a Komjaticiach, ktorý naši piataci odporúčajú všetkým ku zhliadnutiu: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7548#14
Žiaci po pozretí filmu plastickejšie pochopili mnohé súvislosti a zamýšľali sa nad situáciou našich predkov. Boli zarazení nad tým, ako sa vtedy pod tlakom doby , okolností a pomerov v štáte Slováci stavali ku mnohým, nám dnes samozrejmým veciam, ktoré by sme v súčasnosti mnohí automaticky odmietli. Hlbšie pochopili snahy nielen Štúrovcov , ale tu konkrétne Ondreja Cabana a jeho enormné nasadenie, ktoré ho stálo zdravie a napokon aj život. Cabanove úsilie o pozdvihnutie vzdelanosti, ktoré bolo a zostáva podnes kľúčom ku napredovaniu národa, snahu o zabránenie odnárodňovania Komjatičanov a Slovákov a jeho boj o jazyk slovenský.
Na ďalšej hodine si žiaci v skupinách vyskúšali dramatické umenie . V každej skupine si nacvičili dialógy (vybrané z diela O. Cabana Dialogy), kde v dobových rozhovoroch O. Caban pranieruje všetkých tých Slovákov, ktorí sa ku rodnej reči a všetkému slovenskému stavajú negatívne (satirické a anekdotické stvárnenie), ktoré by snáď žiaci bez predchádzajúceho výkladu a filmu ani správne nepochopili, Išlo totiž o tvrdú kritiku národa, ktorý národní buditelia ako Caban nesmierne milovali, ale cítili, že bez ostrého napomenutia Slováci smerujú do slepej uličky, ktorá by časom mohla viesť až ku pomalému zániku slovenčiny, postupnému a úplnému odnárodneniu Slovákov.(Viď foto- Dialogy, ukážka).
V ďalšej časti spoločne žiaci vypracovali kvíz a samostatne pracovný list, v ktorých bolo v otázkach podstatné overovanie nových nadobudnutých poznatkov v kombinácii s úvahami a vyjadrením vlastných názorov a postojov. V skupinách tiež pracovali na projekte s témou Slovenčina- môj materinský jazyk, kde žiaci podľa vlastnej fantázie obrázky dopĺňali tematickými textami o Slovensku a slovenčine ( Štúrovci, symboly Slovenska, hymna, vlajka, ...).
Žánrovo sme sa nakoniec presunuli ku kráse slovenských ľudových rozprávok, ktoré sú jednotlivým tematickým celkom učiva literatúry piateho ročníka. Pokračujúc v téme sme si spoločne čítali rozprávku Popeluša v podaní O. Cabana, farára z Komjatíc, ktorá vyšla v III.zväzku Prostonárodných slovenských povestí P. Dobšinského.
Záverom sme sa zamysleli nad tým, ako našou rodnou rečou hovoríme dnes. Vážime si ju? Používame dostatok slov, rozvíjame svoju slovnú zásobu? Nehaníme ju vulgarizmami? A napokon... Áno, cudzie jazyky sú devízou, učme sa ich ... ale ak hovoríme rodnou rečou, nevieme namiesto wow povedať fíha, namiesto yes povedať áno? Milujme svoju rodinu, nie family, buďme šťastní, nie happy, povedzme úsmev, nie cheese či smile.
„Slovenčina moja je život i viera, Slovák len s ňou žije i umiera.“ (Ondrej Caban)
Mgr. A. Cagáňová
