• Marec - mesiac knihy

        • Z histórie i súčasnosti

             MAREC- mesiac knihy

          História marca ako mesiaca knihy siaha do nie príliš dávnej minulosti. Marec bol vyhlásený ako mesiac knihy roku 1955 na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu.

          Tento ľudový spisovateľ sa narodil a aj zomrel v marci a už od narodenia pociťoval lásku ku knihám. Trápili ho však problémy so zrakom a tak po nociach, kedy už vôbec nevidel a nemohol čítať, chodil po susedných domoch a prosil ľudí aby mu čítali. Významne sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Cestoval po celom Slovensku, čo mu umožnilo spájať knihy s predajom a šíriť osvetu. Zachránil mnoho kníh pred pálením a tým prispel ku vzniku knižníc.

          Knižnice prebrali po smrti Mateja Hrebendu funckiu šírenia vzdelanosti. Sú otvorené pre každého, kto chce rozvíjať svoju myseľ .Čitatelia majú možnosť prístupu k informáciám počas celého roka, avšak obzvlášť v marci knižnice aktivizujú svoju činnosť.

          Kniha patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých a najväčších priateľov človeka od vynálezu kníhtlače. Žiaľ v poslednom čase čím ďalej tým viac ľudí radšej pozerá televíziu alebo surfuje na internete namiesto toho aby si prečítali beletriu. Avšak tá sa nám intenzívne pripomína práve v  marci, kedy sú slovenské knižnice a kníhkupectvá v plnom nasadení aby ľuďom pripomenuli, že knihy sú príjemným relaxom a zároveň skvelým spôsobom sebaobohacovania.

          Súčasnosť - Surfovanie po internete a využívanie jeho možností ukrajuje mladým ľuďom počas bežného dňa neskutočné množstvo času. Vyplýva to z výsledkov štúdie Millennials+, ktorú uskutočnila agentúra TNS Slovakia na vzorke 1500 mladých ľudí vo veku 12-26 rokov, jedná sa až o 4,5 hodiny denne.

          V USA urobili prieskum, kde  na vzorke vyše 2 tisíc detí vo veku 8-18 rokov, zaradili do skúmania všetky digitálne médiá. Počítače,smartfóny, herné konzoly a televíziu a zistilo sa, že deti a mládež pri nich strávia  približne 7,5 hodín denne !

          Aj preto sa naša škola všemožne snaží priviesť deti opäť ku knihám.  Naša školská knižnica je dnes priestor, kde sme za dva roky  modernizácie  knižnice zakúpili stovky nových kníh pre všetky kategórie žiakov a sprístupnili sme knižnicu aj mimo vyučovania. Máme 84 čitateľov z radov žiakov, ktorí svoj voľný čas trávia aj s knihou a od októbra si vypožičali domov na čítanie 526 kníh.  Knižnica je denne využívaná aj pre potreby vyučovania, príp. ako reprezentatívny priestor pre rôzne druhy súťaží, napr. v prednese poézie a prózy.

          Nemecký neurológ Manfred Spitzer v knihe Digitálna demencia, ktorá v anglosaskom svete vzbudila mimoriadny ohlas medzi rodičmi a pedagógmi , tak i medzi odbornou verejnosťou, píše:

          „ Digitálne médiá nás zbavujú nutnosti vykonávať duševnú prácu. To, čo sme skôr vykonávali jednoducho pomocou mozgu, teraz obstarávajú počítače, smratfóny, organizéry, navigácie GPS...To so sebou nesie veľké nebezpečenstvo. Výsledky výskumov nás upozorňujú na vznik závislosti, v dlhodobom horizonte poškodzujú telo a predovšetkým myseľ. Akonáhle prestanete vyvíjať duševné úsilie, ochabuje nám pamäť.

          Nervové spoje odumierajú, tie nové neprežijú, lebo ich netreba. U detí a mladistvých dramaticky klesá schopnosť učenia sa a výsledkom sú poruchy pozornosti a čítania, úzkosť, otupenosť, poruchy spánku, depresie, nadváha, sklony ku násiliu a celkový úpadok spoločnosti. Proste, ak používate všade auto, a stále sa necháte len voziť, atrofujú vám svaly, ak používate GPS a na všetko digitálne médiá, atrofuje vám mozog. „

          V našej škole vyvíjame veľké úsilie, aby deti neupadli do osídiel „digitálnej demencie“, čo je v  dobe presiaknutej týmito mediálnymi nosičmi informácií, ale najmä zábavy, naozaj neľahká úloha.  Dospelým preto odporúčam prečítať si knihu Manfreda Spitzera a deťom ísť vzorom v užitočnom trávení voľného času.  Jednou z možností je určite kniha v rukách dospelých a ich detí.

           

          Mgr. Anita Cagáňová