Školská zrelosť

      • Čo by malo dieťa zvládnuť pred nástupom do 1.ročníka (na zápis)?

      •  

         

        Pripravenosť dieťaťa na školu, alebo inak povedané ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ, znamená dosiahnutie určitého stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešne si osvojovať školské znalosti. Je to komplexný jav, ktorý zahŕňa pripravenosť dieťaťa na školu zo stránky fyzickej a psychickej (rozumovej), ale aj zo stránky citovej a sociálnej. Z pedagogického hľadiska sa používa skôr termín ŠKOLSKÁ PRIPRAVENOSŤ.

         

        Základné znaky školskej zrelosti u detí :

         

        1. fyzická vyspelosť a vyhovujúci zdravotný stav (na základe posúdenia pediatra, poprípade odborného lekára)

        2. vek dieťaťa

         – na zápis do školy by mali prísť deti, ktoré k 31.augustu príslušného školského roka dovŕšia 6 rokov

        - v prípade, ak tomu tak nie je (ak je dieťa mladšie – t.j. narodené po 1.septembri príslušného školského roka), zákonný zástupca dieťaťa môže na základe odporúčania psychológa žiadať školu o predčasné zaškolenie svojho dieťaťa (v tomto prípade je potrebné však počítať aj s tým, že niekedy predčasný nástup dieťaťa do školy môže neskôr nepriaznivo vplývať nielen na jeho výchovno-vyučovacie výsledky, ale aj na jeho celkový vývin)

        - deti s odloženou školskou dochádzkou z predchádzajúceho zápisu (školského roka)

        3. rozdielnosť v pohlaví

        -  je vedecky dokázané, že u chlapcov býva „sociálna vyspelosť“ v predškolskom veku pomalšia a menej vyrovnaná

        4. psychická zrelosťou

        - dieťa by nemalo byť príliš hravé, malo by vnímať podnety z okolia, reagovať na pokyny, pohotovo odpovedať na kladené otázky, plynulo prerozprávať udalosť alebo kratší príbeh a porozumieť jeho obsahu, malo by si pamätať zopár básničiek, riekaniek, vedieť svoje meno, vek, obec, v ktorej býva, osoby (meno matky, otca, súrodencov, poprípade vymenovať členov rodiny – babka, dedko,...)

        5. podnetnosť výchovného prostredia

        - dieťa by malo mať stimulujúce rodinné prostredie, bez akýchkoľvek negatívnych a škodlivých vplyvov na jeho formujúcu sa osobnosť

        6. komunikačné schopnosti

        - dieťa by malo plynulo a zrozumiteľne hovoriť, mať čistú a zreteľnú výslovnosť všetkých hlások, nemalo by sa v reči zajakávať, brblať

        Nakoľko sa zápisy do škôl uskutočňujú pomerne v predstihu (apríl), dieťa si počas tých pár mesiacov pred nástupom na povinné primárne vzdelávanie stihne ešte osvojiť zopár zručností a návykov, potrebných už k zápisu, čo nebýva na škodu veci. Nasledujúce oblasti podrobnejšie charakterizujú, čo by malo dieťa k zápisu do 1.ročníka ovládať. Samozrejme, na niektoré oblasti sa kladie väčší dôraz, a z toho dôvodu sú dané oblasti zvýraznené červenou farbou.

         

        VNÍMANIE

        - dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti (rozdeliť celok na časti) a následne ich aj zložiť do celku (napr. obrázkové kocky, puzzle, tangram,…)

        - pozná farby a vie ich pomenovať (stačí, ak dieťa pozná základné farby – nemusí ovládať sekundárne podvojné farby)

        - pozná základné geometrické tvary a útvary (vie ich v realite rozpoznať – napr. Zem má tvar gule a nie kruhu, hodiny na stene majú tvar kruhu,…)

        - sluchové a zrakové vnímanie (práve tieto percepčné vnemy sú predpokladom úspešnej výučby čítania a písania budúceho žiaka) – zraková orientácia v priestore (čo sa nachádza hore, dolu, vpravo, vľavo, vpredu, vzadu,…) a sluchová analýza slov ( dieťa vie rozoznať a  pomenovať prvú a poslednú hlásku v slove, vie vymenovať slová, ktoré sa začínajú rovnakou hláskou – napr. M ako mačka, myš, mama,…)

         

        GRAFOMOTORIKA A HRUBÁ MOTORIKA

        - dieťa je schopné obkresliť niektoré jednoduché predlohy

        - vie správne uchopiť ceruzku, farbičku, fixku,…(písaciu potrebu drží v ruke pohodlne, uvoľnene, nie kŕčovite, netlačí na hrot)

        - pri kreslení preferuje iba jednu ruku (vyhranená lateralita)

        - dokáže už proporčne správne nakresliť postavu (nekreslí tzv. hlavonožca)

        - kresba dieťaťa vernejšie odráža skutočnosť (napr. postavy majú už 5 prstov na rukách, riasy na očiach, obočie,…)

        - hrubá motorika – dieťa dokáže bežať, skákať, dokáže udržať rovnováhu, má súvislú chôdzu

         

        ROZUMOVÉ POZNÁVANIE

        - deti sa začínajú opierať o analytické myslenie, lepšie dokážu rozlišovať a chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok

        - lepšie dokážu vystihnúť podrobnosti, rozdiely, detaily

        - vedia svoje meno, priezvisko, adresu, kratšie riekanky, básne, piesne

        - chápu jednoduchším matematickým predstavám a pojmom (rozoznávajú množstvo, veľkosť, smer, poradie, dokážu porovnávať množstvo, ovládajú na prstoch alebo spamäti číselný rad,…)

         

        VÝVIN REČI

        - dieťa dokáže v jednoduchých vetách a súvetiach bez agramatizmov (nespisovných, vlastných a umelo vytvorených slov) vypovedať svoje zážitky, príbehy

        - nemalo by mať dyslálickú výslovnosť (dyslália = porucha výslovnosti niektorej hlásky alebo viacerých hlások naraz, kde dieťa hlásku/hlásky vyslovuje nesprávne, vynecháva ju/ich alebo nahrádza inou)

        - reč by mala byť zrozumiteľná, tempo reči by malo byť primerané (nie rýchle, ani pomalé)

         

        PRACOVNÁ VYSPELOSŤ

        - dieťa dokáže rozlíšiť hru od povinností

        - dokáže zadanú úlohu splniť, alebo sa ju snaží dokončiť

        - má túžbu neustále napredovať, vzdelávať sa, učiť sa nové poznatky, nadobúdať nové vedomosti, zručnosti a návyky (napr. má túžbu naučiť sa čítať, počítať,…)

        - má primerané psychomotorické tempo

         

        POZORNOSŤ

        - dieťa sa dokáže dlhšie sústrediť na zadanú úlohu alebo danú činnosť

        - nerozptyľuje sa maličkosťami okolo seba, nenechá sa vyrušovať okolitými vonkajšími vplyvmi

         

        CITOVÁ A SOCIÁLNA ZRELOSŤ

        - dieťa je emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii, je schopné prijať i prípadný neúspech bez frustračných prejavov

        - dieťa nie je ustráchané, napäté, vytrémované – pretože to negatívne ovplyvňuje a obmedzuje jeho výkonnosť

        - dieťa sa dokáže odlúčiť od matky, dokáže akceptovať a podriadiť sa autorite pedagóga (sociálna zrelosť)

        - dieťa je schopné bezproblémovo sa začleniť do kolektívu svojich vrstovníkov

         

        HYGIENICKÉ A SOCIÁLNE NÁVYKY

        - dieťa by malo mať osvojené základné hygienické (vedieť si vysmrkať nos, umyť si ruky po návšteve wc a pred každým jedlom, vedieť sa obuť, zaviazať si šnúrky, obliecť sa, zapnúť si gombíky, zips,…)  a sociálne návyky, ako napríklad slušne sa pozdraviť, poďakovať, poprosiť, samostatne sa najesť, používať pri jedle príbor,...

         

         

        ŠKOLSKÁ NEZRELOSŤ

         

        - školskou nezrelosťou sa prejavujú deti trpiace čiastočným oslabením vo vývine niektorých psychických funkcií a schopností, pričom však ich celková rozumová úroveň zodpovedá širšej norme (širšiemu priemeru)

        - väčšinou ide o deti nepokojné, nápadne pomalé, utlmené, bojazlivé, impulzívne alebo ťažkopádne, neobratné, hravé, ustráchané a plačlivé, bez záujmu o plnenie predkladaných úloh a priveľmi kontaktné a naviazané na niektorého zo zákonných zástupcov (väčšinou to býva matka )

         

        Hranica medzi školskou zrelosťou a nezrelosťou je veľmi relatívna a ak má rodič, pedagóg alebo školské zariadenia nejaké pochybnosti, bolo by vhodné poradiť sa s odborníkmi – psychológmi, pedopsychiatrami, pediatrami. Pri odborných vyšetreniach sa totiž odborníci opierajú aj o genetické pozadie (vybavenie, predispozície) dieťaťa, rodinnú anamnézu. aktuálne schopnosti dieťaťa v rozumovej, citovej a sociálnej oblasti. Na základe všetkých možných nadobudnutých podkladov odborníci rozhodnú a vydajú odporúčanie, či je dieťa možné zaškoliť alebo mu dať „odklad“ školskej dochádzky. Konečné rozhodnutie však ostáva na zákonnom zástupcovi dieťaťa, ktorý sa aj na základe odporúčaní rozhodne, či neprijme rozhodnutie odborníkov a dieťa zaškolí, alebo naopak – rozhodnutie odborníkov príjme a súhlasí s odloženou školskou dochádzkou dieťaťa.

         

        Čo bude škola od budúceho prváčika požadovať?

        Dieťa by malo byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole. Malo by ovládať určitý okruh základných vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov, malo by ovládať základné vedomosti o prírode, ročných obdobiach, o živote a práci ľudí, o pracovných nástrojoch a o spôsoboch práce. Dôležité sú aj predpoklady k nadväzovaniu vzájomných vzťahov s inými deťmi, k spoločnej práci a hre, k vzájomnej pomoci a k vykonávaniu zverených primeraných úloh. Dieťa má mať predpoklady a schopnosti v blízkej budúcnosti nadobudnúť vedomosti a zručnosti učebných osnov 1.ročníka.

         

        Čo by ešte mali rodičia vedieť pred nástupom dieťaťa do 1.ročníka?

        Jednoducho povedané :“Menej je niekedy viac.“ a preto nie je potrebné pripravovať deti na školu v domácom prostredí. Dôvody sú úplne jednoduché – rodič nie je pedagóg a často sa stáva, že dieťa doma naučí nesprávnym návykom pri písaní, čítaní, pri počítaní,...a nedokáže dieťa vyvarovať chýb, ktoré vidí iba profesionál a nie laik. Zle naučené návyky sa potom pedagógom v škole veľmi ťažko odstraňujú (ak teda vôbec). Rodičia neovládajú metodiky, nové trendy, inovačné metódy učenia,.. Dieťa, ktoré je slabo motivované, môže v konečnom dôsledku nadobudnúť vďaka rodičovi averziu voči škole, učeniu,… Iný prípad však je, ak sa dieťa samo chce učiť spoznávať písmenká, číslice, geometrické tvary,…

        Ak chcú však rodičia svoje dieťa na školu pripraviť, odporúčame, aby nabádali deti na kreslenie, pozorovanie sveta vôkol seba, aby deťom odpovedali na všetečné otázky, aby im dovolili strihať, lepiť, modelovať, tvoriť z papiera, plastov a iných látok alebo prírodnín, aby deťom postupne zavádzali pravidelný denný režim (vyhradený čas na učenie, oddych, jedlo, hygienu,…), aby deti nechali viac samostatne pracovať (hoci aj pod tichým dohľadom), aby dieťa aj pri najmenších neúspechoch povzbudzovali (aby to dieťa nevzdalo) a aby mu venovali denne aspoň polhodinku – hodinku na vyrozprávanie sa (dieťa sa naučí vyjadrovať svoje pocity, bude otvorenejšie komunikovať, zlepší svoju výslovnosť, naučí sa odpovedať ucelenými vetami, dokáže pochopiť a porozumieť prerozprávanému).

        A na záver jeden výrok, ktorým by sa mohli rodičia riadiť :“ Vaše dieťa je také vyspelé, s akou starostlivosťou ste sa mu od malička venovali, ako láskavo ho vychovávate a do akej miery pre neho žijete. Vaše dieťa je vo všetkom odrazom v zrkadle Vás samých.“

         

    • Prihlásenie