Exkurzia pre ôsmakov v Mojmírovskom kaštieli bola organizovaná v rámci predmetu Výchova umením. Mojmírovský kaštieľ dal postaviť v roku 1721 gróf Imrich Huňady v barokovom štýle, neskôr, po požiari bol prestavaný v klasicistickom štýle. Kaštieľ je obkolesený parkom, v ktorom sa nachádza pôvodná, funkčná fontána a viaceré pôvodné stromy.
V roku 1974 kaštieľ odkúpili spotrebné družstvá na Slovensku (Jednota COOP), bol zrekonštruovaný a stal sa sídlom vzdelávacej inštitúcie pre dospelých. Najväčší rozmach zaznamenal pod vedením súčasného riaditeľa PhDr. Štefana Bugára, ktorý vždy dbal na to, aby sa zachoval pôvodný vzhľad i tradície. Preto sa v kaštieli nachádza poľovnícka reštaurácia vyzdobená trofejami, všade sú obrazy, ktoré síce maľovali súčasní výtvarníci, ale v minulosti bolo v kaštieli tiež veľa obrazov. Na mieste, kde stála botanická záhrada dnes stojí krytá plaváreň. Práve tam sme mali zaujímavú prednášku o umení a o kaštieli. Chodievajú sem aj naši piataci na plavecký výcvik, takže žiaci kaštieľ už poznajú, ale my sme mali možnosť vidieť mnohé jeho zákutia s odborným výkladom. Napríklad je tam Grasalkovičov salónik s drevenými maketami budov, ktoré dal postaviť. Okrem iného je tam aj maketa Komjatického kaštieľa, z ktorého dnes žiaľ nezostali ani ruiny. Anton Grasalkovič, mimochodom rodák z Mojmíroviec, má v salóniku obraz v životnej veľkosti a rovnako aj Mária Terézia, za panovania ktorej pôsobil. Salónik ústi do Chodby tolerancie, volá sa tak preto, lebo sú tam obrazové výjavy z rôznych náboženstiev vedľa seba a bez problémov sa tolerujú. Na tejto chodbe sú oválne portréty mnohých umelcov, filozofov, politikov a vedcov, ktorí za zaslúžili o rozvoj spoločnosti a za mnohé im vďačíme.
Zaujímavá je aj miestnosť, ktorá je doslova vytapetovaná originálnymi ikonami. Maľovali ich prevažne Cyperskí, ale aj bulharskí, srbskí i ruskí výtvarníci. Nad schodišťom je obrovský tereziánsky luster, a na bočných stenách sú veľké obrazy významných osobností našich dejím: A.Dubček, Ľ. Stúr, M.R.Štefánik a S.Jurkovič (zakladateľ družstevníctva na Slovensku).
Raritou je horná chodba, na ktorej sú umiestnené obrazy starých majstrov ako napr. Gogén, van Gógh, Michelangelo a pod. Do zbierky patrí aj kópia obrazu Mony Lízy, ktorá je naozaj na nerozoznanie od originálu.
Na záver mali žiaci ešte chvíľku voľna, aby sa poprechádzali po parku, kde sú umiestnené drevené sochy svätých patrónov, ktorí voľakedy chránili obyvateľov od rôznych pohrôm. Ich úlohou bolo sochy spočítať.
Myslím, že žiaci boli spokojní, veľa videli a veľa sa dozvedeli. Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť.
Dagmar Gonosová