Určite každý z vás mal alebo má vo svojom živote nejaký vzor. Človeka, ktorého si váži a ktorého obdivuje. Máte iné vzory, ako mali vaši rodičia, starí rodičia... Viete, koho obdivovala slovenská mládež v 1. polovici 19. storočia? Volal sa Ľudovít, fam. Ľudevít Štúr. Vynikal nielen fyzickou krásou, meral takmer stodeväťdesiat centimetrov (čo bolo na tú dobu veľa), mal vyšportovanú postavu a veľmi dbal na svoj zovňajšok. Rád sa člnkoval po Dunaji, výborne jazdil na koni a šermoval.

O tom, čím všetkým bol Ľudovít Štúr sa učíte na hodinách literárnej výchovy, bližšie informácie a fotodokumentáciu si môžete pozrieť na chodbovej nástenke. Bol to muž slova a činu. Pomoc slovenskému národu si postavil za svoj najvyšší cieľ a v roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu. Svoje dielo, novú slovenčinu, privítal nežne a láskavo: „Tak vitaj nám, vitaj, slovenčina naša! Si dcéra slávy pekná, rovnoprávna, ale oddávna utajená pre svetom. Vitaj nám, drahá...“

Žiada sa mi zamyslieť nad tým, či sme dnes hodní odkazu Ľ. Štúra. Hovoríme ešte po slovensky? Rýchly vývoj spoločnosti mení naše životy i našu reč. Sme svedkami rýchleho preberania cudzích slov z iných jazykov. Nezdá sa vám, že niekedy zbytočne používame cudzie slová? Veď naša slovná zásoba je taká bohatá a pestrá. Kultúra jazyka súvisí aj s čítaním. Beletria vždy bola a je studnicou jazyka. Ruku na srdce, deti, kedy ste si naposledy prečítali nejakú knihu len tak, z vlastnej vôle a nie preto, že ste museli?

V tomto roku si pripomíname okrúhle 200. výročie narodenia Ľ.Štúra, preto vláda SR vyhlásila rok 2015 ROKOM ĽUDOVÍTA  ŠTÚRA.

Často si kladiem otázku: Keby sme sa dnes mohli stretnúť s Ľ. Štúrom, rozumeli by sme si ešte? Asi by sme sa dohovorili, ale Štúr by bol určite smutný z toho, že málo čítate, že vo svojom peknom jazyku používate zbytočne veľa cudzích slov a vulgarizmov, že mnohí z vás neveľmi dbajú na kultúru jazyka.

Presvedčte ma o tom, že sa mýlim...

                                                                                                                                     Mgr. Naďa Behulová