Voľný čas

 

Voľný čas je čas, počas ktorého sa jedinec slobodne, podľa svojich záujmov, nálad a pocitov rozhoduje pre svoju činnosť. Najširšie spektrum záujmových aktivít má človek počas detstva a dospievania. Dospelí dávajú prednosť užšiemu okruhu záujmov a prehlbovaniu určitého druhu záujmu...

 

Vývoj voľnočasových aktivít detí a mládeže nie je veľmi pozitívny. Prevláda pasivita, konzumnosť a nenáročnosť aktivít. Najväčšiu frekvenciu má sledovanie televízie. Aktivity, ktoré počas týždňa prevládajú : počúvanie hudby, čítanie časopisov, stretnutia s priateľmi a ničnerobenie. Aktivity s mesačnou frekvenciou : návštevy reštaurácií a kaviarní, aktívne športovanie, návšteva diskoték, kina, večierky, turistika, štúdium a mimoškolské vzdelávanie.

 

Voľný čas a jeho využívanie pozitívnymi aktivitami má význam pri rozvíjaní a tvorbe osobnosti, v prevencii nežiaducich javov, medzi ktoré patria:

- šikanovanie, násilie, záškoláctvo,

- drogové závislosti, alkoholizmus, fajčenie,

- kriminalita, vandalizmus, patologické hráčstvo,

- prejavy rasizmu a intolerancie...

 

 

Médiá

 

Médiá ovplyvňujú život detí, majú vplyv na ich myslenie a konanie a nie vždy pozitívne. Deti treba viesť k tomu, aby svoj voľný čas využívali na činnosti, ktoré by im dávali pocit sebarealizácie a priniesli zážitky a zabránili vzniku nudy. Deťom treba pomôcť rozlišovať vzory správania, ktoré im médiá ponúkajú a všetky – pozitívne aj negatívne – s nimi prehodnotiť. Pomôcť im spoznávať a hľadať skutočné hodnoty. Preto je potrebné deťom vyberať také programy, ktoré môžu deti zabaviť, poučiť, či podnietiť ich kreativitu. Je treba viesť deti a mládež k tomu, aby trávili voľný čas aktívne.

 

Rodina

 

Rodina je prvým prostredím na odovzdávanie vzorov a voľby záľub. Rodiny by mali spolu tráviť viac času. Rodičia musia dieťaťu venovať určitý čas, nie je potrebné kupovať drahé veci, ale s ním tráviť čas, rozprávať sa, počúvať. Rodina má reagovať na potreby dieťaťa a napĺňať ich spoločnými aktivitami a zážitkami. Tie budú v dospelosti pre dieťa základným kapitálom, na ktorom vybuduje svoj nasledujúci život. Neponúkajte svojim deťom veci, ale starajte sa o ich voľný čas, čo dieťa robí a s kým.

 

Škola

 

Škola ponúka možnosť aktívneho trávenia voľného času formou nepovinných predmetov a krúžkov, ihrisko a telocvičňu. Deti sa sami rozhodujú, akú činnosť si v rámci voľného času vyberú na uspokojenie svojich potrieb. Stretávame sa však s nezáujmom detí o ponuku voľnočasových aktivít. Dôvodom môže byť aj to, že deti nie sú správne motivované. Nemajú potrebu aktívneho oddychu, pretože nemajú návyk takto tráviť voľný čas.

 

 

 

Pracovný stôl žiaka

 

1. Umiestnite stôl tak, aby prirodzené denné svetlo dopadalo na stôl zľava ( praváci ).
2. Naľavo umiestnite aj stolnú lampu ( praváci ).
3. Na stôl môžete položiť podložku, aby sa dieťaťu lepšie písalo.
4. Dieťa musí mať vlastnú poličku a zásuvky na zošity a knihy.
5. Vyberte stoličku, ktorej výšku možno nastaviť podľa potrieb dieťaťa.
6. Počítač umiestnite na iný ako na pracovný stôl, aby sa dieťa zbytočne nerozptyľovalo pri učení a písaní úloh.
7. Dbajte na to, aby sa pracovný stôl nestal aj skladiskom hračiek, čo sa môže stať najmä menším deťom.
8. Nechajte dieťa, aby si svoj pracovný kút udržiavalo v poriadku samo, len ho skontrolujte.

 

Nechajte dieťa, aby si svoj pracovný kút udržiavalo v poriadku samo, len ho skontrolujte.

 

Každodenná príprava do školy

 

1. Vysvetlite svojmu dieťaťu, že škola, to je jeho zamestnanie a učenie je príjemná práca.
2. Každý žiak musí mať svoj pracovný stôl alebo svoj pracovný kút.
3. Spolu s dieťaťom pripravte režim jeho pracovného dňa - striedajte učenie s oddychom.
4. Doprajte dieťaťu aspoň hodinu, ktorú by malo stráviť so svojimi kamarátmi vonku, na vzduchu.
5. Psychológovia radia rodičom : buďte otravne dôslední, aj starších žiakov kontrolujte a trvajte na tom, aby dodržiavali svoj denný režim.
6. Platí pravidlo : dôveruj, ale preveruj, deťom popoludní zavolajte a skontrolujte, či je všetko v poriadku.
7. Po návrate zo školy nechajte dieťa oddýchnuť - za relax nepovažujte jazykovú školu alebo hudobný krúžok.
8. Naučte školáka, aby sa pripravoval na vyučovanie v tú istú hodinu - ak sa určitý druh činnosti pravidelne opakuje, v mozgovej kôre vzniká dynamický stereotyp, vytvárajú sa podmienené reflexy, ktoré uľahčujú činnosť centrálnej nervovej sústavy.
9. Ak sa dieťa naučí pracovať v určitom čase a v rovnakých podmienkach, učenie bude efektívnejšie, ono samo bude mať pocit, že mu ide ľahšie, v poslednom rade sa aj školák neskôr unaví.

 

Biologické hodiny

 

1. Učitelia, psychológovia i lekári odporúčajú počúvať biologické hodiny.
2. Striedaním práce a oddychu možno zmierniť pocity únavy i stresu žiakov.
3. Prvú krivku výkonnosti deti zažívajú okolo 11. hodiny.
4. Výkonnosť je minimálna medzi 13. a 14. hodinou.
5. Potom stúpa k druhému vrcholu - okolo 16. hodiny - v tomto čase je dobré pripravovať sa do školy.
6. Po tomto vzostupe už krivka výkonnosti trvalo klesá.
7. Učenie a prípravu do školy určite nezaraďujte do podvečerných a večerných hodín - dieťa sa už nedokáže sústrediť, aj jednoduchšie úlohy nezvláda urobiť rýchlo a efektívne.

 

 

Ako sa s dieťaťom učiť?

 

1. Určite si hodinu, kedy sa začnete učiť.
2. Ideálne je, ak sa príprava na vyučovanie začne okolo 16. hodiny.
3. Učte sa vždy na jednom mieste, aby ste zbytočne nerozptyľovali žiakovu pozornosť.
4. Nikdy sa neučte s dieťaťom v obývačke alebo v kuchyni, vypnite televízor, rádio alebo magnetofón, vypnite si mobilný telefón ( aj svojmu dieťaťu ).
5. Pripravte si spolu s dieťaťom všetky pomôcky, ktoré pri úlohách bude potrebovať.
6. Obrňte sa trpezlivosťou, snažte sa, aby dieťa malo všetko pohodlie a pokoj na učenie.
7. Striedajte ľahšie a ťažšie predmety, aby ste dieťa neunavili, začnite ťažšími predmetmi.
8. Nechajte dieťa, aby najskôr ono samo pouvažovalo nad riešením úlohy, až potom mu poraďte.
9. Nikdy nehovorte, že úloha je príliš ťažká.
10. Povzbudzujte dieťa slovami : Ty to určite zvládneš. Pochváľte ho aj za časť vyriešenej úlohy.
11. Nedávajte však dieťaťu hmotnú odmenu - čokoládu mu môžete dopriať až po skončení prípravy do školy.
12. Ak chcete, aby si úlohu prepísalo, neprikazujte.
13. Naveďte dieťa na prepísanie povzbudením : Ty to určite dokážeš aj lepšie.
14. Neponáhľajte sa pri učení - najme v nižších ročníkoch doprajte dieťaťu čas, aby úlohy zvládlo samo.
15. Staršie deti nechajte, nech sa učia samé - vy už iba skontrolujte úlohy, nechajte si vysvetliť to, čo nechápete, prípadne postup riešenia.
16. Nakoniec dieťa iba preskúšajte, od štvrtého ročníka ho nechajte hovoriť látku vlastnými slovami, dávajte mu iba pomocné otázky.
17. Ak dieťaťu niečo nejde, vysvetlite mu, že nie je jediné a všetko treba trénovať.
18. Menším žiakom môžete texty, ktoré sa musia naučiť naspamäť, predčítavať - - učte sa spolu po slohe alebo odsek po odseku, nakoniec celý text zopakujte, pred spaním ho môžete ešte zo žartu požiadať, aby text zopakovalo, pretože vy ste ho už zabudli.
19. Ak bude dieťa počas prípravy do školy unavené, urobte mu krátku prestávku - pošlite ho na toaletu, dajte mu napiť, dôležité je, aby na chvíľu zmenilo aj priestor.
20. Učenie nepodmieňujte odmenami typu - ak sa rýchlo naučíš, bude sledovanie televízie alebo spoločný nákup.