Z histórie vzdelávania a kultúry v obci Komjatice

Podľa archeologických nálezov mala oblasť významnú úlohu zásobovacieho centra územia jedného z hlavných centrier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho knižatstva - Nitry (v 9. stor. tu bolo zriadtené "učilisko veľkomoravské", čo bola prvá škola na území Slovenska).^1a  Najstarší písomný dokument, v ktorom je zapísané meno obce Komjatice je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV.¹ⁿ  Zápis z roku 1332 až 1337 konštatuje, že katolícka fara tu už bola (čiže je možná aj existencia farskej školy). Reformácia priniesla nové preklady biblie - v tomto kontexte zohral významnú úlohu rodák z Komjatíc, Benedik Komjáti, ktorý preložil Nový Zákon do Maďarčiny.

Farská škola stála vďaka podpore Forgáčovcov v obci už od 16. storočia pod vedením kalvínov (pred rokom 1592 pod vedením kazateľa Ondreja Davida, ktorý pôsobil v Komjaticiach v rokoch 1592 až 1595). V 16. storočí sa v Komjaticiach šíril protestantizmus a v južných častiach obce radikálny kalvinizmus. V roku 1573 prichýlil do Komjatíc panovník Imrich Forgáč kalvínskeho kazateľa a priekopníka uhorského kníhtlačiarstva, Havla Husára, ktorý tu založil tlačiareň. Od roku 1600 na škole pôsobil kalvínsky učiteľ Michal Šúri. O Komjatickej škole sa v tomto období dozvedáme z uznesení synody, ktorá sa konala 1. septembra 1619 v Seliciach (synoda bola zameraná na pedagogické pôsobenie kalvínov). Obraz o vyučovaní náboženstva poskytuje tzv. Komjatický kanón: "K viere príslušní sú povinní učit sa, aké sú: 10 božích prikázaní, naboženské odvetvia, katechizmus, krátky výťaz z Písma svätého, sv. piesne a žalmy." V dobe reformácie sa v Komjaticiach vytvára taktiež škola vyššieho typu - na týchto školách sa vyučovali okrem náboženstva predmety zemepis, dejepis, vyššia matematika, latinčina, gramtika, syntax, poetika (podľa Komjatického kanóna sa dokonca 2 roky prednášala filozofia) a to pravdepodobne v materinskom jazyku (cvičenia v materinskom jazyku podľa vzoru nemeckej univerzity v Heidelbergu).^1a Rektorom školy bol v tomto období kazateľ a škôldozor Daniel Nemenšnépi. Učiteľa na protestanskú školu určovali podľa IV. časti Komjatického kanóna duchovní, ktorí boli ich nadriadenými. Na menších farnostiach bol duchovný zároveň učiteľom, väčši farnosti mávali školského majstra (mladíci, ktorí skončili teológiu a chystali sa na vyšši stupeň akademika, rektora alebo ludi magister). Protestantské školy vyššieho typu upadajú v 18. storočí a neskôr aj v Komjaticiach vyššia škola zaniká.

Rok 1663 priniesol obliahanie Turkami a po ich víťazstve dobytím pevnosti Nové Zámky si Turci upevňujú moc. V roku 1664 boli Komjatice dobyté (dozvedáme sa podľa listu jezuitu Ladislava Vidu) a spustošené. Oslobodenie od Turkov prišlo až 18. augusta 1685 kráľom Jánom Sobieskim a Karolom Lotrinským. Od 80. rokov 17. storočia sú Komjatice osídlené obyvateľmi severo-západného Slovenska prevažne katolíckeho vyznania. Kalvínsky kostol (dnes kostol sv. Petra a Pavla) slúžil do roku 1657, odkedy sa o ňom správy strácajú. Katolicizmus sa obnovuje v stredovekom kostole sv. Alžbety a v 17. storočí pod vplyvom rekatolizácie kalvinizmus ustupuje. Pôvodne kalvínsky kostol Sv. Petra a Pavla prevzali katolíci v roku 1705.^1a Rozvoj komjatickej kalvínskej školy zničila rekatolizácia. Škola bola obnovená až 25. januára 1706 (sečiansky snem, kde sa kalvíni neúspešne pokúšali obnoviť farnosť). ^1a Od roku 1705 funguje v mestečku katolícka škola. Katolícke školy vyučujú iba čítanie a písanie (počty minimálne). V 18. storočí je škola pod správou fary a pod vplyvom osvietenskej vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa úroveň vzdelávania výrazne zvyšuje. Na škole sa učilo v maďarskom a slovenskom jazyku (taktiež základy latinčiny a nemčiny), modliť, čítať, písať a počítať. Mnohé z detí pokračovali na gymnáziu v Nitre, Komárne a Trnave (Ján Kepeši, Adam Mesároš, Jozef Sitkai, Štefan Pekárik dokonca absolvovali aj bakalárske štúdiá na filozofickej fakulte v Trnave). Školu navštevovalo 80 až 150 žiakov. Budova stála na mieste dnešnej starej školy (v druhej polovici 18. storočia sa zrútila, avšak Anton I. Grassalkovič ju dal opätovne postaviť). Medzi komjatických učiteľov patrili Štefan Haško (1728-1732), Šimon Rap (1779-1811), Michal Labaj (1735-1749), Ondrej Sulík (1811-1827), Jan Michalovský (1755-1779), Jozef Kačovský (1827-1843), Juraj Koltaj (1846-1850). Od roku 1837 pôsobí na fare osvetový pracovník, národny buditeľ, zakladateľ Tatrína a farár Ondrej Caban (pôsobí ako kaplan a zároveň vypomáha učiteľom). Za vlastné peniaze financoval knihy pre chudobné deti. V tomto období ma škola dokonca vlastnú záhradu. Na začiatku 50. rokov v škole vyučoval Ján Košecký z Topolčian.Po pôsobení vo Viedni sa Ondrej Caban vracia do Komjatíc v roku 1849 (po porážke buržoáznej kontrarevolúcie v roku 1848). Ondrej Caban zomiera v roku 1860 a jeho miesto prevzal Matej Turčáni z Ladiec (vyštudoval filozofiu v Trnave a teológiu vo Viedni), ktorý pokračoval v starostlivosti o školské záležitosti a žiakov (v roku 1863 sa vďaka nemu uskutočnilo v obci vianočné predstavenie v slovenskom jazyku). Od roku 1862 vznikali nedeľné školy.V 50. a 60. rokoch učia na škole Juraj Koltaj a Ján Novotný. V roku 1854 kúpil časť pozemkov Móric Wodianer a richtárom obce sa stal Matej David. Wodainer získal barónsky titul v roku 1863 a angažoval sa na priemyselnom rozvoji Uhorska (v roku 1868 patril k zakladateľom dolnozemskej železnice, bol veľkoobchodníkom a administrátorom Dunajskej parolodnej spoločnosti). Koncom roku 1863 v obci vzniká pošta a v roku 1868 v obci vypukol ničivý požiar. Koncom 60. rokov 19. storočia sa v Komjaticiach rozširujú remeslá (venuje sa im 87 rodín). Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 dochádza k výraznému pomaďarčovaniu. Železnica prechádza Komjaticami od roku 1876, čo malo významný vplyv na migráciu obyvateľstva a kontakt obce so svetom. V roku 1897 prichádza na školu František Lorinczi, ktorý bol pre školu veľkým prínosom. V roku 1884 vzniká materská škola a v roku 1912 je poštátnená.^1a Po vzniku Československej republiky bol správcom školy syn Františka Lorinziho. V tomto období bola škola v biednom stave. Pre upevnenie československej vzájomnosti začínali učitelia robiť výmenné zájazdy do Čiech a na Moravu. V roku 1925 navštívili Komjatice učitielia z Jičina a o rok neskôr z Prostějova. V roku 1928 sa po pribúdaní žiakov zriadili ďalšie dve triedy (v tomto období bolo na škole 523 žiakov). V 30. rokoch prichádza veľká hospodárska kríza čo malo fatálne dôsledky na hospodárstvo a život v obci. V rokoch 1930 až 1940 bol riaditeľom školy Jozef Kelemen. V školskom roku 1937/38 chodilo do školy 724 žiakov.¹ⁿ Učitelia sa v tomto období museli podriaďovať maďarským nariadeniam a pokračovalo násilne pomaďarčovanie. Počas II. svetovej vojny bol riaditeľom školy František Králik.^1a

Po oslobodení v roku 1945 sa na škole rozvinuli kultúrne a umelecké aktiviy - divadelné súťaže (v školskom roku 1950/51 nacvičili žiaci hru Čarovný koberec a 54/55 Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa; 55/56 Snehová kráľovná; Syn troch otcov, Úklady a láska). Medzi riaditeľov školy v tomto období patrili František Králik (1945 v Štátnej ľudovej škole a 1945-1953 v Štatnej meštianskej škole) a Karol Kosík (1945-1953 v Štátntnej ľudovej škole). Rozvíjala sa verejná osvetová činnosť (Viktor Letošťák prevzal osvetovú besedu), učitelia sa angažovali v spoločenských organizáciách, nacvičovali divadlá, pomáhali v brigádach, organizovali programy k výročiu VOSR, MDŽ, Februáru 1948, 1. máju, 8. máju, MDD a pod. Škola získala od obce pozemok pre tzv. Mučurínske pole - žiaci sa tu na pracovnej výchove učili pestovať kukuricu, zeleninu a základy poľnohospodárskej výroby.^1a

V roku 1950 vzniká Materská škola s celodennou starostlivosťou pre deti, ktorej riaditeľkami boli Klára Getlerová, Elena Mandáková, Anna Grófová, Gabriela Kalužáková, Ľudmila Dragúňova, Danica Dragúňová a Jozefína Jiránková. V tom istom roku vzniká Osobitná škola (dnes Špeciálna základná škola) pre mentálne naručené deti - učebné osnovy sú upravené, prispôsobené stupňu mentálneho narušenia - riaditeľkami školy od roku 1950 boli Mária Kosíková, Cecília Halmošová, Kornélia Polčíková, Štefánia Letošťáková, Marta Orelová, Mária Mudrochová a Mária Gocníková.¹ⁿ

V roku 1959 sa závadza 9. ročná školská dochádzka a škola dostala názov ZDŠ - Základná deväťročná škola. V roku 1962 školu navštívila delegácia sovietskych učiteľov. Zavádza sa vyučovanie nemčiny (vyučovala Ema Jarošová) a v jednom ročníku aj francúzsky jazyk. Vďaka Silvestrovi Podhorcovi sa opäť zlepšila osvetová činnost v obci - nacvičil estrádu, pomáhal s réžiou divadelného krúžku ČSM, nacvičoval v divadelnom krúžku Matice Slovenskej (ako výtvarník tvoril k divadelným predstaveniam scénickú výpravu, sám hrával divadlá, organizoval prednášky, povolával aj profesionálne súbory ako napr. SĽUK).V školskom roku 1964/65 sa do našťahovali do školských priestorov obyvatelia postihnutí povodňami z Iže a Sokoliec. ^1a

V roku 1966 vzniká folklórny súbor Mladosť, z ktorého členovia vystupovali aj v Československej televízii (unikátny záznam je k dispozícii nižšie, vo videogalérii). Súbor viedla Mgr. Magda Nováková. Účinkovali v reláciách Kultúra 1974, Lastovička (1976), TV filme Pri prameňoch krásy, 77/78 v programe Matelko.^1a

V roku 1968 (počas obdobia riaditeľovania Viktora Letoštiaka) bolo na škole hneď 32 tried a škola fungovala hneď na 2 až 3 smeny. V dôsledku nárastu počtu žiakov sa začalo pracovať na plánoch výstavby novej školy, ktorú v tom istom roku začali stavať. V porovnaní sa nárastom žiakov v 60. rokoch nastáva v 70. rokoch pokles v dôsledku sťahovania rodín do miest. V 70. rokoch sa v matematickej olympiáde a matematickej pytagoríade, chemickej olympiáde, fyzikálnej, biologickej olympiáde a olympiáde v ruskom jazyku zúčastnilo desiatky úspešných žiakov v okresnom, krajskom i celoslovenskom kole. Pioniersku skupinu Fraňa Kráľa viedli v 70. rokoch Mgr. Ľubomír Martiš, Mgr. Štefan Macek, Mgr. Ivan Bottka, Mgr. Ľudmila Hlinková, Mgr. Vierra Jaššová a Mgr. Daniela Pivníková. Voľný čas organizovali taktiež výchovné družiny pod vedením vychovávateliek. Na škole pracovalo niekoľko krúžkov: recitačný, výtvarný, prírodný, ruský (6 ocenení v Puškinovom pamätníku), futbalový, vypočtová technika, zdravotnícky, strelecký, požiarnicky (pod vedením Mgr. Františka Snopka víťazil na okresných súťažiach), divadelný (pod vedením Mgr. Eleny Sopkovej, Mgr. Štefánie Lotoštákovej, Mgr. Silvestra Podhorca, Jolany Chlústikovej absolvovali niekoľko premiér), chovateľský (chovateľský krúžok Mladý chovateľ Mgr. Jozefa Hučeka získaval ocenenia na okresných, krajských i celoslovenských súťažiach), spevácky, elektrotechnický (viedli ho Mgr, Šťahulák, Ing. Lobb, Revaj). Organizovali sa taktiež besedy v Miestnej ľudovej knižnici.^1a

Riaditelia školy 1945 až 1989: Jozef Kelemen, Karol Kosík, František Králik, Emil Seč, Viktor Letošťák, PeadDr. Benedikt Puškár a PeadDr. František Turček.¹ⁿ

Mgr. Jozef Huček s krúžkom Mladýchoveteľ 

Významnou je činnosť Pionierskej organizácie (historické fotografie sú k dispozícii vo fotoalbume). Pionierska organizácia bola založená v rokoch 1949 a v roku 1960 vznikol Československý zväz mládeže, ktorej členmi sa stali žiaci deviatych ročníkov (ČSM zaniklo v roku 1967, avšak za svoju činnosť usporiadali celú radu kultúrno-spoločenskyćh aktivít). Medi pionierskych vedúcich patrili napr. František Sopko (počas jeho činnosti získali najvyššie vyznamenia), Milan Kováč (nacvičil s pioniermi divadelné predstavenie), Mária Gedayová (usporiadala výstavu starých a cenných pamiatok z vlastníctva komjatických rodín), Rudolf Belan, Jozef France a ďalší. Organizácia mala 5 oddielov - hudobný (hudobníci získali pri príležitosti 20. výročia PO modrý odznak), výtvarný, turistický a literárny. ^1a

V roku 1987 je slávnostne otvorený Kultúrny dom v Komjaticiach (raritné video prehrané z celuloidu nižšie vo videogalérii). Významným spôsobom ku šíreniu kultúry prispelo taktiež obecne kino.

Po prevrate v roku 1989 bol riaditeľom školy Mgr. Štefan Sťahuliak (1989-1997). V tomto období sa opäť zavádza na škole etická a náboženská výchova. V apríli 1991 bol zvolený predsedom školskej rady Mgr. Jozef Huček. Začalo sa budovať tenisové ihrisko, zriadili sa jazykové učebňe. Škola sa zapojila do osláv 735. výročia prvej písomnej zmieny obce Komjatice.

V r. 1997 MŠ SR prepožičalo škole čestný názov Základná škola Ondreja Cabana, a tak sa významný slovenský národovec a komjatický kňaz stal patrónov komjatických školákov.

Mgr. Štefan Sťahuliaka vystriedal nový riaditeľ - PaedDr. Štefan Dragúň. V tomto období vzniká (dnes už nefunkčná) školská stránka www.zsockomjatice.edu.sk. Školskú stránku založil ako prvý Stanislav Dragúň. V rokoch 2005-2007 ju spravoval kulturológ a hudobník Bc. Lukáš Perný v spolupráci s Tomášom Polákom, Mgr. Martou Gocníkovou a Mgr. Jozefom Hučekom a v súčasnosti je správkyňou novej stránky PaedDr. Dagmar Gonosová.

Vychádza časopis Naša škola ilustrovaný kresbami Mgr. Behulovej. V roku 2004 bol na škole založený skautský zbor pri ZŠ - Skauting Slovakia 48. zbor Ducha pod vedením Ing. Júliusa Jahnátka. V roku 2005 vychádza CD nosič folklórneho súboru Mladosť, Všetkým pre radosť, ktorý vznikol v spolupráci s cimbalovou hudbou Zlatý Lev z Nových Zámkov (výsledkom je nahrávka 28 piesní v pôvodnom nárečí). ^1a V tom istom školskom roku sa konal Deň športu, kvíz "Čo vieš o Komjaticiach", výstava prác výtvarných žiakov, Zlatý Slávik, Top dievča Komjatíc, oslavy MDD, venčekova slávnosť, beseda s paraolympionikmi, beseda so Zuzanou Zemaníkovou.

Krst a nahrávanie CD FS Mladosť: Všetkým pre radosť

Na škole vzniká učebňa informatiky a revitalizuje sa mimoškolská činnosť žiakov: dramticky krúžok, loptové hry, čitatateľský klub, pohybové hry, mladý konštruktér, matematický krúžok, mažoretky, umelecký prednes, literárny krúžok, tvorivé dielne, stolný tenis, kultúrno-spoločenský krúžok, futbalový krúžok, práca s počítačom, fitness, folklórno-tanečný krúžok, počítačový krúžok, pohybovo-tanečný krúžok, fitness, volejbal, karate, tenis a ďalšie. Základná škola podporila vznik OZ Združenie priateľov obce Komjatice a vytvorila OZ. Platan pri ZŠ a MŠ Komjatice.^1a  Žiaci školy dlhodobo dosahujú výborné výsledky v okresných i krajských kolách olympiád v matematike, chémii, fyzike, biológii a ďalších súťažiach. Výborné výsledky dosahujú aj v športe.
V školskom roku 2006/2007 sa zorganizovala vernisáž žiakov, Deň učiteľov, Deň narcisov, venčekova slávnosť, akcia Trieda baví triedu, Liga prípraviek, 8. máj, otvorila sa nová učebňa informatiky. Deň športu a mnohé ďalšie akcie.
Po havárii v starej budove školy, kde sídlila Materská škola, sa táto presťahovala do novej školy a názov sa zmenil. ZŠ s MŠ Ondreja Cabana v Komjaticiach bola v rámci projektov z euro fondov v r. 2010 zrekonštruovaná zvonka, ale aj vnútorné vybavenie školy je porovnateľné s najmodernejšími trendmi v školstve. Možno práve preto škola dosahuje výborné výsledky a patrí medzi najlepšie základné školy v regióne. ¹ 

V roku 2011 sa konalo 755. výročie prvej písomnej zmienky obce, výstava Hračky starých rodičov, Deň narcisov, Vianočná akadémia, Tajomstvo perníkovej chalúpky a oslavy 66. výročia oslobodenia obce. V roku 2012 bola vytvorená nová učebňa dejepisu, organizoval sa Deň Zeme, odber krvi, organizovala sa Vianočná rozprávka a celá rada ďalších akcií. 19. januára 2013 sa konal školský ples; apríl 2013 priniesol Oslavy 68. výročia oslobodenia Komjatíc, tradičný Deň narcisov a jún 2013 akciu Európska únia v škole. Počas novembra 2013 sa organizovala oslava 200. výročia narodenia O. Cabana, ktorú sprevádzala výstava výtvarných, literárnych prác žiakov a umelcov, predstavenie novej knihy a  taktiež vernisáž fotografií.19. decembra 2013 ZŠ a MŚ O. Cabana zorganizovala vianočnú akadémiu Vianočná rozprávka. V školskom roku 2013/2014 sa organizuje Deň detí, Vesmír očami detí, Súťaž mladých záchranárov, koncert so spevákom Lazarom, Jarné tvorivé dielne, divadelné predstavenie Via historia, Deň učiteľov, Biblická olympiáda, okresné kolo volejbalu, predstavenie Červená čiapočka, Karneval, Detský čin roka a ďalšie akcie.
V súčasnosti je riaditeľkou školy Mgr. Marta Gocníková.

Školské budovy v obci

Ľudová „stará" škola bola postavená v r.1883 za 12000 zlatých. Pôvodne to bola jednoposchodová budova so 4 učebňami a 3 učiteľskými bytmi. Na tejto škole pôsobil Ondrej Caban, ktorý bol kaplanom v Komjaticiach v rokoch 1837-1860. V r. 1906 sa pristavili ďalšie 2 triedy a dreváreň a v r. 1913 sa učiteľské byty pretvorili na ďalšie triedy. V r. 1907 na základe Appolonyiho zákona o zavedení maďarského jazyka do škôl sa v tejto škole muselo učiť iba po maďarsky. Počas 1. svetovej vojny sa v škole nevyučovalo, pretože bola v biednom stave, učitelia boli narukovaní. Dokonca v r. 1916 bol v budove školy zriadený lazaret. Stav sa zlepšil po r.1919. Žiakov pribudlo a pristavali sa ďalšie triedy. Počas 2. Svetovej vojny bola Ľudová škola poškodená a nevyučovalo sa v nej až do jej opravy v septembri 1946. Od 1.2.1949 sa ľudová škola stave Národnou školou pre 1. – 5. ročník.
V škole sa vyučovalo do roku 1973. Po ukončení vyučovania v budove mala sídlo Ľudová škola umenia, miestna zväzácka organizácia, rôzne kluby záujmových skupín, neskôr škola pustla a chátrala. Po r. 1989 pár rokov slúžila ako konzerváreň, čo prispelo k úplnému zničeniu stavby. V súčasnosti je to schátraná a polorozpadnutá budova.¹

Rímskokatolícka škola bola dostavaná v r. 1930, stavba stála 720000.- Kčs a budovu postavil pán Hoffman z Nových Zámkov. Škola mala spočiatku 6 tried, keďže žiakov bolo až do 11 tried, vyučovalo sa striedavo doobeda aj poobede. V učiteľskom zbore pôsobili rehoľníčky z rádu sv. Kríža, správcom školy bol Jozef Kelemen. V škole sa usporadúvali kurzy varenia, šitia, nacvičovalo a hralo sa divadlo. V r. 1936-37 bola v Komjaticiach zriadená Miestna ľudová hospodárska škola pre odrastajúcu mládež. V r. 1937-38 mala škola 724 žiakov. Od r. 1938 (po zabratí Komjatíc Maďarmi) sa na škole učila maďarčina a v r. 1939 predseda školskej stolice a komjatický dekan Rudolf Andrisz prijal namiesto rehoľníčiek maďarské sestričky a vytvoril dievčenskú školu pod samostatnou správou. Počas 2.svetovej vojny sa na škole vyučovalo, v r. 1940 bola zriadená povinná 8-ročná školská dochádzka, ale 7. a 8. triedy chodili do školy iba v zime. Po 2.svetovej vojne boli školy poštátnené a v Rímskokatolícka škola sa zmenila na Štátnu meštiansku školu s vyučovacím jazykom slovenským. Povojnové obdobie prospelo škole – škola dostala od štátu 139863.- Kčs na nové školské zariadenie, deti povinne dostávajú rybí tuk a mlieko. 6.11.1948 sa na oboch školách zakladá Združenie rodičov a priateľov školy, škola dostáva rozhlas a zakladajú sa záujmové krúžky.
Od 1.2.1949 sa meštianska škola stala Strednou školou pre 6. – 8. ročník. V r.1953 sa uzákonila Osemročná stredná škola. Škola dostala od obce pozemok, na ktorom si zriadila Mičurinské pole, kde sa žiaci učili základom poľnohospodárskej výroby. V r. 1958- 60 sa na budovu dostavalo druhé poschodie, celá nadstavba stála 1500000 korún. V r. 1959 bola uzákonená 9-ročná školská dochádzka a škola dostala názov: ZDŠ – Základná deväťročná škola.
V júni 1965 boli do školy nasťahovaní obyvatelia oblastí pri Dunaji postihnutí prírodnou katastrofou – záplavami.
V r. 1968-69 bolo už na škole 32 tried, no iba 16 miestností. ZDŠ fungovala do r. 1973, kedy bola v obci postavená nová škola. Do budovy rímskokatolíckej – meštianskej – ZDŠ školy sa nasťahovala Materská škola a Osobitná škola. Tieto tu pôsobili až do technickej havárie (vytopenie a poškodenie statiky) do r. 2008. V súčasnosti je budova zvonka zrekonštruovaná, zvnútra v nevyhovujúcom a nepoužívateľnom stave.¹

V rokoch 1968-1969 sa začali prípravy na výstavbu novej 22-triednej ZŠ. Výstavbu realizovali Pozemné stavby Nové Zámky na starom futbalovom ihrisku pri bývalej „meštianke". Zbúrala sa budova materskej školy a vybudoval sa školský areál s komplexným vybavením modernej školy. Nová škola sa odovzdala 3.decembra 1973, priniesla novú kvalitu v podmienkach vyučovania – 31 priestranných tried, niekoľko špeciálnych učební, jedáleň a 2 telocvične. Na začiatku tu učilo 39 učiteľov.

Bibilografia

^1a CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0.s. 89,
_¹ www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=69:timy-sviste-komjatice&Itemid=77

¹ⁿ  PODHOREC, Silvester – GÁLIK, Ján: Komjatice 1256 – 1991. Komjatice: Obecný úrad Komjatice, 1991. 166 s.

Videogaléria

Video z otvorenia kultúrneho domu v Komjaticiach 
z celuloidu prehral Ing. Milan Perný, PhD. a na Youtube umiestnil a spracoval Bc. Lukáš Perný

https://www.youtube.com/watch?v=maH3UU6qb0k
https://www.youtube.com/watch?v=16zCoJBph9E
 https://www.youtube.com/watch?v=qfFV04NztRs

Archívne video Detského folklórneho súboru Mladosť
z celuloidu prehral Ing. Milan Perný, PhD. 

https://www.youtube.com/watch?v=x4AzU0JO3jc

Krst CD Folklórneho súboru Mladosť  "Všetkým pre radosť"

http://www.youtube.com/v/26rnItwwJ74 
 http://www.youtube.com/v/ZoNzOpXtwUo

Historická fotogaléria 

V rokoch 2005 - 2007 zozbieral a zverejnil hudobník a kulturológ Bc. Lukáš Perný celé množstvo fotografií z histórie školy. Mnohé z nich nafotil fotograf a zároveň pedagóg školy Mgr. Jozef Huček. Tie zmizli spolu so stránkou www.zsockomjatice.edu.sk. Počas 24. júna 2014 boli opätovne pridané v sekcií fotogaléria. Okrem historických fotografií na stránke nechýbajú aj fotografie z obdobia 2004-2007 (obdobie starej verzie stránky).

Raritné historické fotografie

Chovateľský krúžok Mgr. Jozefa Hučeka 1977-1984

Návšteva Hany Zelinovej 1977 

Návšteva generála Korničeva 1980 

Pionieri 1976 - 1987

 

Projekt ročenky 

Autori projektu       : Lukáš Perný, Tomáš Polák, Mgr. Jozef Huček
Webová realizácia   : Lukáš Perný v rokoch 2006 až 2007
Dôležití spoluautori : Mgr. Jozef Huček (profesionálny fotograf), Mgr. Kráľ, Mgr. Štefánia Letoštiaková, Bc. Milan Perný (mladší), Mgr. Vanko, Mgr. Jahnátková, Milan Perný (starší), pán Július Petráš, pani Behulová, Martin Buday, Milan Kostolani, F. Gubiš, Milan Pivarček, Kamilko Nosian, Lenka Filipovičová, Lucia Orelová, Veronika Štefániková, Marika Vargová,  pán Očenáš, pani Nováková  a ďalší  žiaci a učitelia ZŠ O. Cabana
 (hlavnou zásluhou menovaných je prispievanie fotografiami a spolupracovanie pri tomto projekte).